24 hodín s eM...Zápisník

...a je to tu znova. Nové pocity, nové myšlienky, nové zážitky. Prišiel čas otvoriť ma. Zase budem o niečo múdrejší, o niečo plnší, a o to viac cennejší pre moju paničku. Poznám jej jemné ruky, ktoré sa ma dotýkajú, jej sladkú vôňu a ten spôsob ako so mnou zaobchádza. Viem, že si ma váži a nikdy by nedovolila aby som sa stratil. V mojom vnútri je až príliš veľa tajomstiev, ktoré patria len nám dvom, jej a mne. Tajomstvá a zážitky, ktoré sme prežili spolu, a s ktorými sa podelí len so mnou. Ja som jej priateľ, spovedník, nenahraditeľná vec v jej živote. A jej partner, vďaka ktorému sa vo mne zbierajú všetky tie informácie? Je naozaj príjemný. Vždy sa ma ladne a s ľahkosťou dotýka. V niektorých zlomkoch sekundy ma šteklí. Viete si to predstaviť? Ako keď vás niekto hladká pierkom po pokožke a máte zimomriavky po celom tele. Vždy to záleží od toho, s čím sa mi moja panička zdôverí.

   V jeden októbrový deň som opäť trávil čas v jej spoločnosti. Ráno mala svoje povinnosti. Škola, prednášky a niekoľko hodinové rozhovory s jej spolužiačkami, vďaka ktorým, je ten školský život o niečo pestrejší. Prvé hodiny z toho dňa som oddychoval. Dokonca sa ma ani nedotkla, stále som si udržiaval svoje miesto v taške. Posledný pozdrav kamarátkam a odchod z priestorov školy. Veľmi som sa tešil, lebo to bol naozaj výnimočný októbrový deň. Lúče a teplo slnka som cítil aj skrz tašky, v ktorej si ma panička niesla. Neviem kde mala v skutočnosti namierené, možno to nevedela ani ona sama, no odrazu sme sa ocitli v Starom meste. Pomaličky sa prechádzala a po chvíle zastala pod Michalskou bránou. Cítil som, že dnes budem znova jej spoločníkom. Po chvíľke sa to stalo. Uvidel som svetlo a opäť sa dostal do jej nežných rúk. Nasledoval som každý jej krok. Prvý krát som sa ocitol v tých úzkych uličkách Starého mesta. Prvou zastávkou bol kostol. Z vonku vyzeral staro, ošarpane no z vnútra pôsobil honosne, podľa toho ako ho opísala. Po pár ďalších krokoch som sa zastavil pred jednou malou Čokoládovňou s názvom BON BON, celkom trefné nie? Bolo to zaujímavé lebo odrazu som necítil dotyk toho jej partnera len sme tam tak stáli, skoro aj 15 minút a ja som znova nechápal, prečo? Ale potom som zacítil sladučkú vôňu čokoládových praliniek, mäty, orieškov, pomaranča a neviem ešte čoho všetkého. Bolo tam také útulné, a pár bonbónikov si kúpila aj moja panička, podľa toho čo si do môjho vnútra zaznamenala. V to popoludnie som s ňou zažil niekoľko zastávok pri rôznych starých budovách. Jednou z nich bola aj stará renesančná budova ,,Lekárňa u Salvádora“, ktorú zdobili krásni malí anjelikovia. V strede Hviezdoslavovho námestia som zavoňal prvé vianočné vône, ktoré vychádzali z jedného podniku, kde už predávali varené vínko a vianočný punč s ovocím.

   Moje strany sa v ten deň naplnili toľkými pocitmi a zážitkami, ktoré by možno pre niekoho nič neznamenali. No pre mňa a moju paničku bol tento deň niečím výnimočný. Venovala mi jedno celé popoludnie, teraz sa môžem opäť zatvoriť, s dobrým pocitom splynúť s nocou a ráno byť pripravený na...