Zrkadielko, zrkadielko povedz mi, kto je najkrajší na svete?...

,,Dobré ráno, pozri sa na seba, vyzeráš stále ako jedna veľká kopa špekov. Tie ovísajúce boky, šunky na stehnách, a prelievajúci sa tuk z jednej strany na druhú na mojom bruchu." Takéto monológy som viedla (a občas aj stále vediem) každé ráno pred zrkadlom. Obzerám sa najprv z prava, potom z ľava, jeden, druhý bok a stále mám chuť si trieskať hlavu o stenu. ,,Ty hroch, rob dačo so sebou!" Plno urážok, negatívnych myšlienok a robenie si srandy samej zo seba ma poháňalo dopredu. Hneď ako som skončila svoje brušné tance pred zrkadlom chytila som do ruky mobil a otvorila Instagram. Väčšina ludí tam má asi svojich priateľov. No u mňa tam nájdete kopu sexy vypracovaných žien a chlapov, ktorích každodenne obdivujem :) ,,Sledovať" ľudí, ktorí sa venujú fitness a zdravotnému štýlu ma vie každé ráno nakopnúť a vtedy si poviem - NEVZDÁM TO! 

No nie vždy to tak bolo. Hovorila som si zase, ale čo do čerta mám ešte robiť, kde robím chybu? To čo som videla ráno v zrkadle bolo stále rovnaké. No bol to len môj pocit, keďže sa na seba pozerám deň čo deň. Znova som chytila mobil a odfotila sa, že sa skúsim porovnať aké to bolo pred tým a aké je to teraz. Keď som si tie dve fotografie porovnala, oči mi len tak zasvietili a hneď som sa cítila lepšie. Samozrejme bol tam viditeľný rozdiel. Na tejto fotke je rozdiel 37 dní. Sama som ostala v šoku. Len ma to utvrdilo v tom, že robím správne kroky. Nemám dôvod vzdať to!

                                                               

Vtedy som si povedala, že to všetko čo preto robím má zmysel. Moje prvé upotené tričká a zodraté tenisky stáli za to :) Dostala som ,,druhý dych". Pozitívne názory mojich priateľov, prvé chváli, ktoré som počúvala od ľudí, ktorých som dlhšie nevidela boli ďalšou veľkou motiváciou. Lenže prešli dva mesiace od môjho začiatku a moja váha zastala na čísle 69. Mmm tak symbolické číslo. No poviem úprimne, ani si nepamätám kedy naposledy som mala menej ako 70 kg. Bol to super pocit! Ktorý, ale zase po čase nahradili ,,hejty" v mojej hlave. ,,Váha ti stojí! Zase veľa žereš? Musíš chodiť 6-krát do týždňa cvičiť nie 4! Pozri sa na seba ty hroch!"

Tak som zase vzala do ruky mobil a urobila si ďalšiu fotku. Môžte na nej vidieť rozdiel po dvoch mesiacoch :) Váha síce protestovala lenivec jeden nechcelo sa jej ísť nižšie, no napriek tomu moje telo vyzeralo lepšie a lepšie :) Každé takéto porovnávanie mi dodáva novú silu a motiváciu robiť to pre seba ďalej. Postupne začínam byť ,,fall in love with my new body" a stratené sebavedomie a ženskosť opäť hladá cestu ku mne :) To čo nevidíš v zrkadle, fotografia ti ukáže. To čo nevidíš na váhe, nebude tým, čo ťa položí a ty sa vzdáš. Bude ťa to motivovať stále viac a viac dopredu, za tvojím vytúženým cieľom.