Francúzsko na akýsi spôsob

Mažoretky ISIS opäť na cestách

   Mladé, krásne a úspešné. Tým sa vyznačuje skupina mažoretiek z Bratislavy. Dievčatá na ceste do Francúzska sprevádzala chlapčensko-dievčenská dychová kapela Bánovčanka z okolia Nových Zámkov. Tiež známa a dobrá kapela, ktorá precestovala kúsok sveta. Veľký piatok v Bratislave pre nich znamenal odchod za novými zážitkami a prvé kilometre smerovali do Rakúska.

Prechod cez tri štáty

   Vyrazili sme ešte za vidna. Osemnásť hodinová cesta pred nami a všetci plní očakávaní. Autobusom prechádzal spev, hudba a v priebehu pár hodín sa z mažoretiek a kapely stala jedna veľká skupina, ktorá smerovala do cudziny reprezentovať svoju krajinu. Cesta bola veľmi zdĺhavá a prešli sme niekoľko ,,benziniek,, v každom jednom štáte. Človek si ani neuvedomil, že v priebehu necelých 19 hodín prešiel tromi štátmi a v tom štvrtom sme zakotvili. Aj keď sme nemali možnosť zastaviť sa v Rakúsku, Nemecku, či Belgicku o to viac mám nutkanie vrátiť sa v budúcnosti do týchto štátov a zdržať sa na návšteve o niečo dlhšie.

France á la Lille

   V skorších, no slnečných, ranných hodinách sme došli na miesto. Pred sobotňajším vystúpením sme mali celé dopoludnie voľné. Mažoretky a hudobníci sa v skupinkách rozpŕchli do ulíc severného mestečka Lille. Prechádzali sme ulicami, ktoré boli skoro ráno ešte prázdne, no ranná hmla a slnečné lúče dotvárali mestu svoj ,, šmrnc,,. Síce sa slniečko snažilo no nevyhralo nad mrznúcou zimou, ktorá sa nám dostávala až pod kožu. Mažoretky vyhladli a bolo sa treba čo najskôr zohriať.

Klasické francúzske raňajky smesivychutnali v podniku Café Leffe, no prišlo prvé sklamanie, keď nám čašník oznámil, že croissanty nemajú, ale ušlo sa nám čerstvých teplých bagiet, teplej kávy, čokolády a čajov. Po sladkom a príjemnom zahriatí sme sa prešli pomedzi ďalšie úzke uličky mesta. V centre mesta sa z rôznych kútov šírila hudba pouličných hudobníkov a vôňa sladkého pečiva.

Voľný čas sa nám krátil, ale bez navštívenia malého obchodíku so suvenírmi by to nebolo ,,ono’’. Nasýtené, pofotené, magnetky nakúpené. Čas vrátiť sa do nášho prechodného domova na kolesách a rýchlo sa pripraviť.

   Autobus sa opäť naplnil a nastal menší chaos. Najprv prípravy odštartovala kapela a potom pokračovali ISIS-ky. Dievčatá začali vyťahovať sukne, pančuchy, kabátiky, poniektoré termo oblečenie. Áno termo oblečenie, to bolo v tom počasí tým najlepším riešením, ktoré si mohli dať pod svoje kostými. Ešte ani nevyšli z autobusu a už ma chladila predstava ako budú musieť pochodovať v takýchto nepriaznivých podmienkach. Výkriky ako ,, Potrebujem lodičku.’’, ,,Kde sú výložky?’’ alebo ,,Kto mi urobí banán?’’ znejú obzvlášť zaujímavo. V podstate išlo o účes, ktorý si potrebovala každá mažoretka spraviť – banán, o čiapočku – lodičku, ktorú si na hlavu museli dať a strieborné, a zlaté výložky na ramená, ktoré si prilepili na svoje saká. Bolo príjemné sledovať zákulisie príprav, a nakoniec sa do neho aj zapojiť. V priebehu nejakej chvíle sa z nenápadných dievčat stali nádherné dámy, ktoré len tak žiarili.

Prišiel ich čas. Hneď ako vyšli z autobusu pútali na seba pozornosť. S kapelou Bánovčanka tvorili jednu rodinu a o to bol ich výkon profesionálnejší a lákal obdiv všetkých naokolo. Po vystúpení nás hostitelia ponúkli niečím čo nás zohrialo, originálnym bielym a ružovým vínom, no nezabudli ani na pánov a našlo sa v ponuke aj francúzske pivo.

   Malé mestečko nachádzajúce sa blízko západného pobrežia Francúzska. Na mape ako malé zrnko prachu, no práve toto mesto bolo druhým cieľom našej cesty. Tento deň nám ešte viac neprialo počasie, no na nálade to ani trošku neubralo. Prípravy prebiehali v podobnom duchu ako predošlí deň, ale pre tento raz mali k dispozícií miestnosť, kde mali väčšie pohodlie a chaos bol o to menší. Sviatky a hlavne Veľkonočnú nedeľu bolo cítiť takmer z každého domu. Z ulíc bolo vidieť do okien malých domčekov, niekoľko početné rodiny, ktoré spolu trávili čas a oslavovali Veľkú noc.

                                                                 

   Merci za všetko, ale do budúcna odkazujem aby francúzsky ľudia boli povoľnejší a neverili len v silu svojho jazyka, ale aj anglického jazyka, ktorý je v súčasnosti najdôležitejším jazykom sveta. Počas pobytu som sa nestrela s niekým, kto by ovládal viac než úplné základy angličtiny, poniektorí, takmer väčšina, ani to nie. Za toto dostávaš mínusový bodík Francúzsko, ktorý si zapisujem do svojho diára. Prvý a dúfam, že nie posledný výlet s mažoretkami ISIS a kapelou Bánovčanka bol zaujímavou a príjemnou skúsenosťou. Človek ani nevie pre aké dôvody môže vycestovať do zahraničia. Niekedy si naplánuje niečo sám, no niekedy prídu nečakané ponuky, vďaka ktorým sa dostane na miesta nepoznané a bude mať možnosť spoznať, napríklad Francúzsko, na akýsi spôsob, ktorý by si za iných okolností nemal možnosť prežiť. Lúčim sa s tebou Francúzsko, ale verím, že nie na dlho.