Better than before

   Pomaličky je koniec januára a ja neviem kde ten čas tak uletel. Pred chvíľkou boli sviatky, Vianoce, oslavovali sme Nový rok a teraz už rozmýšľam ako pohnúť s diplomovou prácou, a zosúladiť to všetko s ostatnými povinnosťami. Ubehol rok plný zmien a ja sa snažím dať si to všetko v hlave dokopy.

   Keď som začínala so svojou ,,premenou“ nevedela som čo všetko ma čaká. Ľudia sa pozerajú na tie ,,pekné obrázky“, vidia zmenu, ale sú tak hrdí a závistliví, že slovo obdiv, pochvalu, či hocijaké pekné slovo nie sú ochotní zo seba dostať. Zaráža ma občas chovanie ľudí, ktorí vedia síce pekne rozprávať ,,čo a ako“ by si mal/-a robiť, čo je najlepšie, no popri tom sa oni vymykajú tým ich dokonalým predstavám. Je jednoduché o niečom rozprávať, radiť a kázať, no skúste podľa toho žiť!

Závistlivé reči, životné zmeny, neprajníci..toto by mali byť prekážky? Stoja tieto veci za to, aby sa človek nad nimi zamýšľal a mali ho odstaviť? Ja si to teda nemyslím...Keď človek v sebe nájde silu, naozaj tú vnútornú silu na to aby niečo dokázal a nekonečne po tom túži, verím, že to dokáže. Prídu zlé chvíle, keď nevládzeš, stále nie si so sebou spokojný, prvé pochybnosti. No tí, čo pri tebe stoja ťa podporia, ty si spomenieš ako si začínal a máš chuť pokračovať. Nedá sa robiť niečo polovične...Keď v práci robíš niečo na 50% pochváli ťa niekto? Vidíš pozitívne výsledky a stúpaš hore? No asi nie. A takto to je vo všetkom čomu sa človek venuje v rodine, škole, vo vzťahu, či v cvičení.

   Ak funguješ na 50% nikdy nedosiahneš úspech! Nebuď priemer a pokús sa dosiahnúť viac. Byť iný, originálny, ísť si svoje, to je výnimočnosť. Keď sa odvraciaš z cesty tých ostatných a vytváraš si vlastnú.

   Prešiel rok a za mnou je kopa driny, odriekania aj zdravotných problémov no za ten rok som došla do polovice svojho cieľa. Myslím, že každý pozná ten pocit keď na niečom ,,maká“ a každý pozitívny výsledok ho posúva ďalej. Ja sa teším z každej zmeny. Zmeniť svoje telo, vyzliecť všetky tie tuky a napumpovať svalíky nie je vôbec jednoduché. Dôležitou súčasťou tohto rozhodnutia je to čo máme v hlave. Stanoviť si čo naozaj chceme a čo sme ochotní pre to ,,obetovať“. Pre mňa to nebola obeta, ale ten najlepší krok aký som kedy mohla urobiť.

   Veľa ľudí sa snaží začať, ale nevie ako. Potom si povie, že mu to za to nestojí. Ako môže niekto také niečo povedať, keď to ani neskúsi a ,,neobetuje“ niečo pre to aby dokázal svoj cieľ. A ak to niekomu za to nestojí, asi až tak veľmi po tom netúži. Všetko je len v hlave! Aké priority si určíme, čo smieme, čo by sme mali a aj čo naozaj chceme.

   Nie je jednoduché začať, ani jednoduché zotrvať. No sila vašej vôle rozhodne o tom akým smerom sa vyberiete, čo pre to ,,obetujete“ a či v tom zotrváte až do konca. Ja som na pol ceste, ale pre mňa je to jeden z najväčších úspechov. Rada sa s ním podelím s ľuďmi, ktorých to môže motivovať, s ľuďmi, ktorí ma podporujú a tí, druhí, s tým ,,charakterom“ len odkážem, že rada sa pozriem na to keď oni raz dokážu aj to málinko, čo som dokázala ja :)